Kvantita predbehla kvalitu

Autor: Jana Dratvová | 25.1.2011 o 10:05 | (upravené 25.1.2011 o 10:20) Karma článku: 13,67 | Prečítané:  1884x

Obliekam jeden z muzeálnych kúskov môjho šatníka. Mám ich niekoľko a mám dojem, že sa ich zničenia nedočkám, skôr naopak. Raz oni stratia svoju nositeľku, cha.

Mala som vari 15 rokov, keď som sa zúčastnila jazykového pobytu v NDR (pre mladšie ročníky: Nemecká demokratická republika). Samozrejme, že ma rodičia vybavili aj nejakou markovou hotovosťou a tak som sa vo voľnom čase občas vybrala aj do obchodov. Doteraz si pamätám, že už aj mne, dovtedy neskúsenej v nakupovaní, sa mi veci z bavlny zdali veľmi lacné. Nakoľko boli aj pekné, zamerala som sa práve na ne. Nakúpila som tričiek, tielok mne ale aj našim domov. A tu sa začína moje vzývanie:

"To bola kedysi bavlna! To bola kedysi kvalita"... Takto si neraz zaspomínam, keď po pár opraniach sa tričko mení na neforemnú handru alebo z preseknutého stehu sa vyklube dierka, či ažúrka, keď operiem nové pyžamo a nohavice už nikdy nevyzerajú ako v obchode. Kvalita spodného prádla je tiež samostatná kapitola. Materiál sa strihá kadejako, nedodrží sa štruktúra (osnova) látky a tak po namočení sa "stiahne" ako sa jej chce. Najviac ma to rozčúli pri žehlení spomínaných bavlnených pyžám. Vyžehliť nohavice takto pokrútenej formy je takmer umenie.  Mnohé tričká sa začnú "nobkovať", iné pustia farbu...

Vtedy, keď ma chytala bavlnená nákupná horúčka v NDR, som netušila, že 90% tých nákupov ma bude sprevádzať  niekoľko desaťročí, že sa dožijú  dokonca aj nového storočia. Možno, keby mi to niekto rozprával, beriem ho s rezervou. Ale je to tak. Nakúpila som tielka, dnes by sme ich skôr nazvali topmi, pretože išlo o rôznofarebné tričká bez rukávov. Časť z nich ponosila aj dcéra a keď ju omrzeli, znovu som ich vrátila do mojej skrine. Rada nosím ako domáce oblečenie takéto tričko a naň si oblečiem, napr. teraz v zime, flísovú košeľu. Na toto mi slúžia oné historické kúsky, ktoré doslova pretrvávajú veky. Držia si formu, nenobkujú sa, nevybledli, ich sýte farby žiaria  stále rovnako  (nerozumiem, veď boli prané už vari tisíce krát), nikdy farbu nepúšťali, sú ušité poctivo, držia akoby boli zakonzervované.

Kde sa podela kvalita? Dnes sa skoro všetko šije  horúcou ihlou, obchody praskajú vo švíkoch, tovaru je nepreberné množstvo, ale... akého? Stále mám pocit, že táto doba vsadila na kvantitu, kvalita jej akosi prechádza pomedzi prsty. Mňa to vie poriadne rozčúliť. Keď sa mi nová vec po pár použitiach mení na zdevastovaný kus, zúrim... Dlho som si myslela, že keď obídem čínske obchody, budem bavlnené kúsky kupovať v "normálnych" obchodoch, že sa horúcoihlovým veciam vyhnem. Mýlila som sa. Moja naivita dostala na frak. Niekedy si myslím, že je to jedno, kde nakúpim. Ak by som chcela ušetriť, tak predsa zvážim občas aj obchod šikmookých.

Som presvedčená, že sa nájdu medzi vami takí, čo vedia o čom píšem. Že tiež sa nájdu medzi vami "pamätníci", ktorí zažili dobu, ktorá bola menej o kvantite (niekedy až na zlosť, cha), ale bola viac o kvalite. Aj naše slovenské bavlnené výrobky stáli dlhé roky za pochvalu. Dnes už len výnimočne. Mňa doma vždy učili, že "chvatná práca -málo platná". Mám dojem, že dnes sa skoro všetko robí "chvatne".

Ešte jednu vec som si však všimla. Odpozorovala som pri nákupoch. Mesto je plné kadejakých obchodíkov, ktoré síce nepatria šikmookým podnikateľom, ale tovar majú takmer totožní ako oni. Doslova v šoku som bývala v lete, ak som chcela pozrieť nejaké tričká. Trčiace nitky, krivé šitie, párajúce sa stehy... Ale mladé dievčatá sa v nich hrabali, híkali, vyberali. Snáď žiadna tieto defekty ani nevnímala. A tak som premýšľala ako je to možné. Žeby to bolo tým, že žijú v dobe, keď ponuka takýchto nekvalitných vecí je úplne bežná? Nemali sa kde naučiť, čo je to kvalita. Nemajú až taký vzťah k peniazom a tak im je jedno, koľko minú za tovar, len aby bol na oko "in"? Neviem...

Viem, že sa nájdu aj protihlasy. Verte, že tie ma tešia najviac. Aspoň budem vedieť, že to nie je také zlé, aké sa to javí mne.

Ja mám však čoraz väčší problém s kúpou kvalitných vecí. Pritom vo mne stále rezonuje príslovie: "Nie som tak bohatá, aby som mohla kupovať lacné veci". Dnes už ani toto neplatí. Neraz  kúpim aj zďaleka nie lacnú vec ale na kvalite sa cena neodrazí...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?