Keď sa darí, tak sa darí...

Autor: Jana Dratvová | 20.2.2011 o 11:00 | (upravené 21.2.2011 o 10:15) Karma článku: 8,07 | Prečítané:  1801x

Poznáte to... Keď sa darí, tak sa darí... Jednoducho, ak sa "vyššia moc" rozhodne, že budete mať "deň blbec" tak ho mať budete. Vstávala som plná elánu a predsavzatí, čo v dnešnú nedeľu postíham. Samozrejme dobrý obed, dezert a nejaké to tango s čistiacimi prostriedkami, ktoré majú byt  dostať do obrazu želajúcej čistoty...

Ok, začíname.... Do hrnca kladiem kuracie trupy a všetko čo k tomu patrí, aby výsledkom bol dobrý vývar. Vedľa do hrnca kladiem rezance, síce na moju hanbu nie domáce, ale osvedčené, ktoré chutia veľmi podobne. Chystám kuracie špízy na gyrose. Osvedčený, jednoduchý a chutný obed. Fajn, zatiaľ sa darí. Patrí sa aj nejaký dezert, veď je nedeľa. Kedy som posledne robila piškótové cesto? Ani nepamätám...Kedy som posledne robila so želatínou? Veru... tiež okno. Takže, rozhodnutie padlo už ráno. Ideme na to. V lete som  zavárala z našej úrody broskyne. Do dnešného dňa sme ich ani neskúsili. Uff, február, najvyšší čas. Posielam manžela do pivnice, nech jednu fľašu prinesie.

Začínam šľahať vajíčka s cukrom, teším sa na fajný koláčik. S okuliarmi na nose študujem mini písmenká, návod na prípravu želatíny. Celé roky som robievala také koláčiky so želatínou, ktorú som si nosila z bývalej NDR. Nikdy nesklamala.

Manžel medzitým nahodí na  Benyho postroj a s pusou na líčko sa so mnou lúči... Idú do terénu,  precvičiť si svaly. Ich prechádzky sa značne odlišujú od tých mojich. Behajú spolu, naháňajú sa. Utužujú kondíciu. To mne fakt nehrozí.

Šľahám cestíčko, otváram broskyne. S istou dávkou hrdosti. Manžel vypestoval, ja zavarila. Vylejem ich cez sitko, veď na želatínu potrebujem šťavu. Som maškrtná, skúsim teda jednu. Dala som si námahu a pred zavarením som ich aj olúpala. Mňam. Dám kúsok do úst. Ostanem ako zasiahnutá prúdom. Čo je to za chuť? Veď to je chuť, akoby začínali kvasiť? Skúsim šťavu. Nepanikár, možno sa ti to iba zdá. Do frasa. Nezdá. Je to tak. Chuť je zlá, čosi sa stalo. Nevadí, že víčko držalo, bolo na závit, možno práve preto sa nevydulo. Och, a čo ostatné fľaše? Vari ich stíha ten istý osud? Zbytočná robota, nálada sa mení na zlosť. Hrabem sa v špajzi, teda v skrini, ktorá sa iba tvári, že je špajzou.... Uff, paráda, nachádzam konzervu broskyňového kompótu. Nedávno bola v akcii, neodolala som. Na šťastie. Dokončujem cesto, kladiem naň broskyne, striedam s mandarínkovým kompótom, snažím sa o nejaký vzor. Veď aj zrakový vnem je dôležitý. Super. Nevadí, že vari prvý raz v mandarínkovom kompóte vidím kôstky. Trpezlivo ich vyberám...

Koláčik je upečený, podľa návodu chystám želatínu. Už to nie je tá z NDR, ale akási iná, čo som kúpila v Kauflande. Vraj...naslano aj nasladko. S okuliarmi na nose študujem návod už druhý krát. Ok, dodržím ho. V tomto smere sa experimenty nemusia vyplatiť.
Lejem želatínu na koláč. Do kelu! Vpíja sa. Vôbec nedrží na povrchu... Čo mám robiť? Zapájam do činnosti celú mozgovú kapacitu, ale... je víkend, cha. Nič ma nenapadá a tak ako v tranze polievam koláč ďalej a sledujem, ako sa želatína vpíja do koláča viac a viac. Zahreším....

Super... je to v keli, už len spoľahnúť sa, že koláč bude jedlý, hoci nespĺňa vizuálne požiadavky ani zďaleka. Želatína namiesto povrchu tuhne v koláči ako takom...

Už vyťahujem z rúry aj kuracie špízy na gyrose. Vyzerajú dobre, voňajú dobre. Vari aspoň tie vyšli podľa mojich predstáv. Polievka tiež chutí ako má... Ale čo dezert? Mám sa tváriť, že taký bol zámer alebo sa mám priznať, že je to nevydarený zmätok? Mala by som kúsok skúsiť sama ... Uvidím, podľa situácie sa priznám alebo zdvihnem hrdo hlavu hore a postraším každú porciu slušnou dávkou šľahačky.

No, čo sa dá robiť. Človek, v tomto prípade žena, cha... dokonca mojej podoby, mieni a (hovorí sa, že pán Boh....) a neviem kto mení.

Vari na budúce sa na zaváranie broskýň vykašlem, vari na budúce upečiem iný koláč, vari na budúce sa nenechám odradiť dnešným neúspechom. Ktovie...

 

Keď sa darí, tak sa darí

vari sú v tom dáke čary?

Aj vareška občas zradí

koláčik sa nepodarí.

Gazdinka sa neteší,

smúti

aj keď nik ju nehreší.

Nadáva len želatíne,

ktorej vari haraší...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?