Frajerky sú ako elixír

Autor: Jana Dratvová | 20.5.2011 o 10:26 | (upravené 20.5.2011 o 18:14) Karma článku: 10,35 | Prečítané:  1442x

Májové ráno v objatí slnka nás s Benym vytiahlo na prechádzku skôr, ako býva u nás zvykom. Nakoľko mu vyššie teploty nerobia dobre, musíme využiť, kým začne slniečko viac pripekať.  Takmer pri každej prechádzke sa s niekým stretávam a prehodím nejaké to slovo. Ináč tomu nebolo ani dnes. Stretla som starého pána so psíkom.

"Dobrý deň, ani vás poriadne nevidím, slnko ma oslepuje", džentlmensky ma starý pán zdravil už zdiaľky.

"Dobrý deň aj vám", odzdravila som. Naši havkáči sa k sebe nesmelo priblížili a zahájili zoznamovací rituál. Beny by si aj pošantil, ale druhá strana moc nejavila záujem.

"Koľko rokov má ten váš?" opýtala som sa.

"V máji zahájil jedenásty rok", odpovedal pán. Na oplátku sa ma opýtal, aký starý je Beny a tak som mu povedala, že Beny je čerstvý jednoročiak. Vymenili sme si ešte pár slov na tému našich štvornohých spoločníkov a pán prehodil výhybku na seba.

"Viete, mám pocit, že všetko akosi rýchlo uteká. Nielen Cézar starne. Niekedy si veľmi prajem byť zase mladý. Chcel by som mať znovu dvadsať. A viete prečo? Človek sa snaží celý život niečo si ušetriť a potom, keď má osemdesiat, tak mu je to už nanič. Preto by som chcel mať teraz dvadsať." Zahľadel sa na chvíľu  kdesi do neurčita, žmúriac pred ostrým slnkom. Chcela som trochu tému odľahčiť:


"Sú aj takí, čo si za celý život nenašetrili a osemdesiatky sa ani nedožijú... Ste stále na tom lepšie, aspoň viete, že keby predsa čosi, máte na to. To je ten lepší prípad, čo poviete?"

Pán sa usmial a vyjadril súhlas. Znovu chvíľu ticho, zamyslel sa. Ktovie, čo mu prebehlo mysľou.

Stále mi vŕtalo v hlave,  prečo spomenul práve osemdesiatku.

"Dúfam, že mi nechcete nahoroviť, že nosíte na chrbte osem krížikov?"

Usmial sa a upresnil: "Osem a štyri mesiace".

"Fíha, tak to vám neverím, vyzeráte minimálne o desať rokov mladší."

Pánovi to zaiste polichotilo, jeho spokojný úsmev ho prezradil a hneď dodal, že kamaráti, ktorí mu ešte zostali, sa ho zvyknú pýtať, že ako to, že nechodí o paličke, že sa na nič nesťažuje. Podotkol, že ak mali niektorí z nich  auto, už ho  dávno darovali deťom, lebo už na šoférovanie už nemali odvahu.

"Ja som minulý rok kúpil manželke fiata", rozosmial sa a jeho nákazlivý smiech preskočil aj na mňa. Super, taký ranný dúšok smiechu mi spravil deň krajším. Bolo mi trápne opýtať sa na vek manželky a tak len špekulujem, že vari má manželku mladšiu od neho.

"Naučil som sa, kalendár brať len ako ťahák, ktorý mi ukazuje aký je deň, kto má mená a aký je sviatok. Je to  len ukazovateľ dní. Nič viac. Keď skončí rok, vymením kalendár a zbytočne nad tým nešpekulujem. Tak sa mi skôr darí nemyslieť na to, ako starnem. Viete, ani tak nezáleží ako človek navonok vyzerá, ale ako sa cíti, v akom stave má kĺby, cievy a tuto....", ťukol sa po čele a pokračoval:

"Tuto, v hlave a tuto", presunul ruku na srdce. "Ja som nikdy nefajčil, pracoval som síce tvrdo ale rád, pil som  len príležitostne."

"Tak vidíte, váš životný štýl sa zúročil  a aj v osemdesiatke vyzeráte sviežo, plný sily a veselá myseľ tiež nie je pre vás neznámy pojem", dodala som. Trochu sme od seba odstúpili, lebo naši psíkovia sa vybrali  každý iným smerom. Už im bolo dlho takto postávať.

"Aby ste si zase nemysleli, že som svätý, mal som aj frajerky", doložil a v očiach mu zahrali šibalské ohníčky. Chvíľu som nevedela ako zareagovať, ale vypadlo zo mňa:

"Asi aj to vám šlo k prospechu!", doložila som, v pokuse byť za vtipnú.

"Asi áno", smial sa aj on  čoraz viac a pomedzi smiech mi vysvetľoval: "Frajerky sú ako elixír. Keď ho užívate po kvapkách a dlhodobo, tak účinok sa najviac prejaví." Tak to som sa rozosmiala už aj ja.

Psíkovia nás ťahali, každého na iný smer, tak sme sa rozlúčili s prianím prežitia príjemného zvyšku dňa. Ešte som sa za starým pánom otočila. Jeho rázny krok skutočne na osemdesiatnika nevyzeral.

Aj po pár minútach som sa pristihla, že sa usmievam. To prirovnanie frajeriek k elixíru, z úst tohto pána ma rozosmievalo čoraz viac. Prišla som domov, uvarila si kávu a uvedomila som si, že stále myslím na toho náhodne stretnutého človeka. Zaujal ma.


Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.

Tento pán je toho žiarivým príkladom. Verím, že ešte dlho bude čiperne sprevádzať na prechádzkach svojho Cézara a verím, že ho znovu stretnem.

Pekný deň všetkým!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?