V hlavnej úlohe (znovu) Skřípovská

Autor: Jana Dratvová | 12.8.2011 o 12:45 | (upravené 22.8.2011 o 17:19) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  1506x

Nemôžem za to... Musím. Viem, že mnohí si už poviete, že táto ženská, to akože ja, všetko, čo ju postretne, čo ju zaujme, poteší, všetko musí ihneď nahodiť na blog. No, musím uznať, že sa ani moc nemýlite. Mám to šťastie, že sa doteraz vždy niekto nájde, kto mi venuje chvíľu svojho času a prečíta si moje písmenká. Samozrejme, že je to pre mňa benzín do motora a ja bez zábran píšem ďalej... Tak ako dnes.

Zvíkendieva, chladnička trochu pochudnutá, nasmerovala moje kroky do neraz spomínaného neďalekého marketu. Pokúpila som nejakú zeleninu, ovocie, potešená, pretože prijateľné ceny ma vždy potešia. Chcela som aj nejakú údeninku, tú však kupujem zväčša, síce pod strechou marketu, ale mimo jeho "značky", u Makovca. Môj verný čitateľ si spomenie, že nie je to tak dávno, čo som písala jednu príhodu práve s touto predajňou mäska: "Trikrát po sebe mi padla sánka". Okrem iného, ten článok bol mojou ódou na jednu výbornú salámku, vlastným menom Skřípovská...

Postavila som sa k pultu, predo mnou len jedna pani, takže znovu radosť, nemusím stáť dlhý rad. Kupovala som morčaciu tlačenku a samozrejme aj moju obľúbenú salámku.

"Dobrý deň, je dobrá tá Skřípovská?" opýtal sa ma s takým potmehúdskym úsmevom, sympatický pán, stojaci za mnou. No, nič lepšie sa ma opýtať nemohol. Ako nacvičená opica a tajne platená agentka firmy Makovec (cha) som spustila aká je to výborná salámka, že ak mal niekedy rád pravú Liptovskú, voňavú, bez múky...tak nech len skúsi.
Pán sa usmial a hovorí: "Nepíšete vy náhodou na blog Sme?", vy ste písali o tejto saláme však? Odvtedy, ako som čítal váš článok som tu už kúpil z nej najmenej päť kíl. Aj som vám chcel už pár krát napísať. Vidíte, aká je to náhoda, že som vás práve tu stretol! Čítam vaše články, aj o psíkovi som čítal. Sám mám troch psov a veru, aj oni si na tejto salámke vedia pochutiť."

Mne medzitým padala sánka ( u Makovca mi padá akosi často) a usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Usmievali sa aj panie predavačky, náš rozhovor samozrejme počuli. Zasmiali sme sa nakoniec všetci.
Môj nákup bol vybavený, platila som a medzitým som ešte  stíhala pánovi radiť, aby skúsil so Skřípovskej naložiť aj utopence.

Pani predavačka nás "vyrušila" a dala otázku pánovi, čo si želá. Hádajte aká bola jeho odpoveď! No predsa: "Prosím si kilo Skřípovskej, nakrájať." Ja som sa rozosmiala, lebo to sa nedalo vydržať. Posúvala som pred sebou vozík, s dosť veľkou námahou, lebo sa mi pošťastilo vybrať si taký, ktorý išiel presne tam, kam som  nechcela. Poznáte to iste, ako vedia niektoré nákupné vozíky potrápiť.


"Pozdravujem mlsné psíky", povedala som a ako bodku za našou rozlúčkou som doložila, že ma veľmi tešilo... Pán sa usmial a pozdrav opätoval, aj môjmu Benymu.

Ja som sa, ako už nie raz, pochechtávala celou cestou domov. Pochechtávam sa stále.

Pane, ak čítate aj tieto moje riadky, chcem Vám poďakovať za to, že ste sa mi prihovorili. Potešili ste ma a verte-neverte, urobili ste môj deň krajším.
Vám, čo ste si môj dnešný milý zážitok prečítali až do konca, ďakujem tiež.

Pekný zvyšok pracovného týždňa, príjemný štart do víkendu! A ozaj... nemáte poruke Makovca? Podotýkam, že zájsť tam sa oplatí nielen pre Skřípovskú. U Makovca nájdete široký sortiment údenín, ktoré chutia "ako kedysi". Sú bez pridanej múky, nie sú plné vody a neidentifikovateľných príchutí. Ešte jedno plus musím vyzdvihnúť, obsluhujúce dámy krájajú údeniny fantasticky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?