Dozrela som. Budem svokra.

Autor: Jana Dratvová | 1.9.2011 o 9:45 | (upravené 14.9.2011 o 22:01) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  2077x

Ostatné noci akosi veľa snívam. Sny sú živé, niekedy aj vydesia. Nedávno som si doslova "vychutnala" pád auta zo zrázu, samozrejme, že som v tom aute sedela. Hrozný pocit. Prenasleduje ma už pár dní. Bojím sa pozrieť do snáru. Čo ak si prečítam čosi negatívne? Hrám sa, že takým výkladom neverím, ale zmiesť ich pod stôl tiež nedokážem, ak sa už ku mne dostanú. Túto noc som mala znovu sen, na ktorý som si ráno spomenula. Býva totiž viac ako pravidlom, že si sny nepamätám. V ostatnú dobu však pri rannej káve sny prežívam znova. Zrazu snová pamäť funguje.

Dnes ráno som sa zobudila spotená, hoci po šialených horúčavách sa ochladilo a prejavilo sa to aj na teplote v spálni, spánok je príjemnejší a človek vstáva sviežejší. Nemá pocit, že v noci ho niekto zavaril ako broskyne vo vlastnej šťave.

Precitla som a prvé slovo, ktoré mi prišlo na rozum, bolo: svokra (opravujem preklep, napísala som svorka). Och, veď tá moja, je už dávno v nebi. Inde byť nemôže, lebo to bol zlatý človek. Ani neviem, či som sa niekedy o nej vyjadrila ako o svokre. Nemám totiž to slovo rada. Svokra, kra, kra... Nepáči sa mi. Preto som ju vždy nazývala manželovou mamou. Kadejaké historky, šťavnaté vtipy moju nevôľu k tomuto slovíčku len umocňujú.

Syn sa pýta otca:"Otecko, prečo strieľaš na babku?"

Otec na to: "Niekomu babka, niekomu svokra."


"Fero, kam nesieš tie dve husy?"

"Svokra povedala, že by za jednu hus dala pol života. Tak jej nesiem dve."


"Ako sa povie po poľsky svokra?"

"Baba prebytočna."

 

Iste by ste ma hneď doplnili neutíchajúcou sprchou štipľavých, možno až morbídnych srandičiek.

Chuderky svokrušky. Takmer ohrozený druh! Taký údel, také postavenie! Do istého okamihu boli len dcérami, manželkami, mamami... a potom príde okamih, že vtipy, ktoré možno aj samé občas opustili ich ústa, sa obrátia proti nim. Lepiaca páska cez ústa, tiché skonštatovanie: "Som svokra".

Akoby táto ženská rola, v očiach mnohých neprajníkov, bola väčším postrachom ako tornádo či cunami. Akoby táto žena sa mala zmeniť s minútou, kedy jej dieťa vysloví svojmu vyvolenému "áno", na mrchu.

Svokry by mali založiť klub s celosvetovou pôsobnosťou a bojovať za svoje práva na pekné slovo. Hm, viem, sú aj výnimky, sú svokry, ktoré partneri ich dietok milujú. Sú svokry, ktoré dokonca akoby vytlačili post mamy, ktorú má potomok zapísanú v rodnom liste. Sú svokry, ktorým pod prstom  už aj zvonček pri dverách znie ináč ako ostatným. Sú svokry, ktoré si manželstvo potomka užívajú v radosti, že získali novú dcéru či syna...

Uf, ako sa tá moja myseľ, oblbovaná dúškami horúcej kávy, rozbehla...

Chcem sa však vrátiť k svojmu snu. Stala som sa svokrou! Ja? Ako je to možné? Neprichádza do úvahy, veď moja dcéra by už v tom prípade musela byť dospelá žena a musela by sa vydať... Nie, nemožné! Veď nedávno som ju viedla zo škôlky, nedávno sme boli na zápise na zédeešku. Dospelá? Nie, nehrozí! Bránila som sa v sne, zapájala som racionálne myslenie. Adrenalín však robil svoje, odkopávala som prikrývku, v snahe osviežiť telo. Túžila som sa zobudiť, vybehnúť do detskej izby a prikryť tú moju "malú"... Túžila som si uvariť kávu a smiať sa nad tým, že čo sa mi to za fantazmagória snívala.

Precitla som. Blízko postele, na skrinke som prilepila zrak na oznamko. Svieti na ňom meno dcéry a nejakého mladíka. Veď ho poznám, je to "náš" Majko.

Takže to nebol sen? Mením sa na svokru? Zmätená pozerám do zrkadla. Tá istá tvár, v ktorej sa čoraz viac chce usadiť mapa sveta a začína sa to tým, že sa do nej zakresľujú rieky... alebo čo to je, tie čiarky na čele a okolo očí? Idem do bývalej detskej izby. Posteľ postlaná, bez známok použitia. Takže je to tak! Dcéra dospelá, ja si bahním v rozpuku stredného veku a dozrievam na svokru. Len chcem veriť, že sa nedostanem do spomínaných vtipov, len chcem veriť, že ma môj  nastávajúci zať nebude porovnávať s palacinkou. Poznáte to... Aký je rozdiel medzi palacinkou a svokrou? Palacinka je dobrá teplá a zrolovaná a svorka studená a vystretá.

Sľubujem, len čo to predýcham, vyviniem všetko úsilie, aby som bola dobrá svokra, ale viac by ma potešilo, keby som bola dobrou "manželkinou mamou", cha.

Tak mi v tom, vesmír, pomáhaj!

Držte mi palce, veď o pár dní vstupujem do klubu.

 

 

PS: Chcela by so vlastniť taký uterák, viď obrázok.

PS2: Berte, prosím, moje slová ako pokus o vtipný pohľad na mamky partnerov našich detí, dúfam, že som neurazila žiadnu svokru a ani Teba, Majko.

PS3: dopisujem už po svadbe... ten uteráčik s textom "najlepšia svokra" som dostala!

Foto:

www.najautodoplnky.sk

www.mimidarcek.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?