Keď zradia plavky...

Autor: Jana Dratvová | 26.9.2011 o 10:10 | (upravené 26.9.2011 o 21:44) Karma článku: 14,20 | Prečítané:  4848x

Ani neviem, čo spôsobilo, že dnes ráno, z mojej truhlice spomienok, vyskočila jedna, ktorá bola už poriadne zapadnutá prachom. Čuduj sa svete, nemusela som použiť žiadnu prachovku, stačilo nános prachu jednoducho sfúknuť a tento malý príbeh zo školského výletu sa spustil v mojom osobnom prehrávači ako živé video. Ak máte chuť zaspomínať si so mnou, nech sa páči...

Tipujem, že išlo o piaty ročník základnej školy, ale ruku by som za to do ohňa nestrčila. Darmo, až takú skvelú pamäť nemám. Končil školský rok a my, výletuchtivé decká, sme odrátavali deň za dňom, kedy nastúpime do autobusu, ktorý nás mal odviezť na Margitu-Ilonu.

Moja maminka mala vždy šikovné ruky a tak často štrikovala, háčkovala, občas čosi aj ušila. V tých časoch bolo dosť náročné zohnať vkusné oblečenie pre slečnu a tak maminka robila čo mohla, aby môj šatník oživila. Pár týždňov pred výletom sa pustila do háčkovania plaviek. Zohnala akési umelé vlákno, nádhernej purpurovej farby, od kamošky získala strih a so sľubom, že na výlet si ich ponesiem, každý večer pridávala riadok ku riadku. Spodný diel mal byť obyčajný, klasika, ale vrchný ten mi bral dych. Vpredu bol krásny veľký motýľ, dokonca farebný. Tak veľmi som sa na tie plavky tešila!

Konečne! Prišiel deň výletu a my sme dorazili na kúpalisko. Pani učiteľka nám dala pokyn, aby sme sa rozišli do kabínok a poprezliekali sa. Z kabínky som vychádzala s jemne zdvihnutým nosom, lebo som okamžite zaregistrovala, že moje nezvyčajné plavky priťahovali oči návštevníkov kúpaliska. Tá farba! Ten motýľ! Bola som "za hviezdu", cha.

Rozložili sme si deky a väčšina z nás sa po chvíľke rozbehla k bazénu. Pre mňa spása, lebo odmalička nie som typ váľajúci sa na deke, chytajúci bronz a hovkajúci si v pramienkoch tečúceho potu. Voda, to bolo niečo iné! Tak hurá do vody!

To som však netušila, čo ma čaká. Vošla som do bazéna a vtedy to prišlo! Nestihla som sa ani  vzdialiť od schodíkov. Mala som pocit, že sa ku mne priblížila neviditeľná ruka, patriaca niekomu, kto mi plavky závidí a tak sa rozhodol stiahnuť ich zo mňa. Plavky akosi oťaželi a ležérne sa začali zo mňa spúšťať, odhaľujúc tak moju nahotu. Hrôza. Šok. Držala som sa okraja bazéna, nemohúcnosť lomcovala celým mojim telom. Nohavičky opúšťali zadok, podprsenkový vršok sa snažil dostať na ich miesto. Slzy na kraji... Ako vyjsť z bazénu? Ako sa dostať na deku? Veď uterák bol až tam.

Na šťastie som zbadala spolužiačku, ktorá sa, opásaná uterákom, blížila k bazénu. Hoci tam bol hluk, snažila som sa v zúfalstve ho prekričať a upútať jej pozornosť. Prosiacimi rukami som jej naznačovala, nech príde až ku mne. Prišla. Nebolo jej moc treba vysvetľovať, čo sa mi stalo, keď videla moju paragrafovú pozíciu so zapletenými rukami, snažiacimi sa udržať plavky na intímnych miestach. Pochopila. Začala sa však nehorázne smiať a mňa tým privádzala do  šialenstva. Chvíľu som mala pocit, že si ešte privolá aj posilu. Keď videla, že plač mám na krajíčku, prestala si robiť srandy a v zmysle mojich pokynov mi pomohla vyhupnúť sa z bazénu a zabaliť sa do jej uteráku. Bledá ako stena som kráčala do kabínky, okamžite sa prezliecť. Cestou z kabínky som stretla pani učiteľku, ktorá nechápala, prečo som sa šla tak skoro prezliecť. Povedala som jej, čo sa mi stalo a hoci sa snažila tváriť zúčastnene, dobre som videla, že zápasí so smiechom.

Mala som po výlete! Náhradné plavky som totiž nemala. Môj krásny motýľ strávil mokrý celý deň v igelitke a ja som len s nevôľou sedela na deke a pozerala na bazén, v ktorom šantila väčšina spolužiakov.

Doma som s plačom maminke vysvetľovala, čo sa mi stalo. Ona to potom porozprávala známej, ktorá ju k tým plavkám inšpirovala. A vtedy sa to vysvetlilo. Šlo len o maličkosť. Zabudla maminke povedať, že ide rozhodne len o plavky-opaľovačky, že do vody jednoducho vhodné nie sú.

Plavky neznášam doteraz a nič na tom nemení ani istota, že na mne vydržia. Dôvody mám síce aj iné, ale možno, že ten pravý tkvie práve v tejto príhode. Po dlhých rokoch som teda môj plavkový horor prežila dnes znova. Ale už sa len smejem. Smejem sa aj  napriek tomu, že prežívam ten trápny pocit opäť... Asi celé roky vo mne driemal, stačilo ho len zobudiť a ožil v plnej sile.

Cítim, ako mi plavky oťažievajú a ako sa snažím zachrániť pred nedobrovoľným striptízom...

Hanka, dík, že si ma vtedy zachránila!

 

foto: www.bifiny.estranky.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?