Keď sa ti páči, nerieš... alebo... Aj gýč dokáže urobiť radosť

Autor: Jana Dratvová | 2.11.2011 o 12:28 | (upravené 2.11.2011 o 16:18) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  1998x

Nedávno sme sa s priateľkou bavili o gýčoch. Ani neviem, čo zasialo semienko tejto témy, jedno je však isté, že vyklíčilo a  nás prinútilo zafilozofovať si trochu. So slovkom "gýč" sa stretávame dosť často a zvykneme ho vysloviť s nádychom opovrhovania, či už z vlastného presvedčenia, alebo pod vplyvom mienky iných...

Možno aj vy patríte k tým, ktorí si pri slove gýč okamžite predstavia záhradného trplaslíka, vyšívanú Monu Lisu, koledy spievajúcu rybu, odliatky zo sádry či betónu v tvare amorkov, jelenie parohy, rôzne serepetičky z plastu... A možno vás napadlo niečo úplne iné. Nahliadla som na stránku Wikipédie a dočítala som sa nasledovné:

"Gýč je odvodený umelecký prejav súčasnosti a minulosti, bez pravých umeleckých hodnôt, využívajúci obľubu určitých námetov a motívov, v podaní tradičnom i módnom." Krátky slovník slovenského jazyka, ktorý práve listujem, ešte pritvrdil: "Gýč je umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom."

Definicíiu gýča som teda našla, ako ju teraz pretaviť do reality? Ako podľa nej prehodnocovať veci, ktoré sú vôkol nás? Niektoré predmety získali status gýča už veľmi dávno a my ich preberáme s úplnou samozrejmosťou, ako nacvičené opice. Napríklad ten spomínaný záhradný trpaslík. Myslím, že keby sto ľudí dostalo otázku, či ho považuje za gýč, tak minimálne 90 by to bez mihnutia oka potvrdilo. A možno polovica z nich sa za takým trpaslíkom pritom rada obzrie. Nie, nie som milovník trpaslíkov, ale nemám ani takú záhradu, kde by som ho vystavila, cha.

Gýče sú zaujímavým trhovým artiklom a darí sa im v každej dobe. Niektoré pretrvávajú v ponuke celé roky, iné sa prispôsobujú danej dobe, prispôsobia sa tomu, čo je práve "in". Pamätám si časy, kedy sošky boli vrcholom gýču. A dnes? Kupujeme si anjelikov, začíname si znovu vážiť ručné práce (napríklad háčkované dečky), kupujeme si zvieratkovské sošky a tešíme sa z nich. Som rada, že pár starých sošiek, ešte zo sekretára prastarých rodičov, prežilo. Nie som ich vyslovená fanynka, ale pri pohľade na ne cítim akúsi prítomnosť minulosti a akoby som cítila dotyky tých, ktorých rukami prešli. Vôbec sa netrápim otázkou, či ide o gýč alebo nie. Možno pre mnohých umelecký odpad, aj s takým termínom som sa stretla. Mne sa len páči, že v definícii gýču sa vždy nájde prívlastok umelecký.

Každý sme iný, každému sa iné páči, dokonca aj v priebehu nášho života sa nám často mení vkus a to, čo sme kedysi obdivovali, nemá viac pre nás cenu, čo sme kedysi zatracovali, dnes si robíme z toho zbierku... Predstava krásy sa mení, estetično každého z nás má vlastné hranice. Meriame ich vlastným metrom. Radšej hodnotím veci slovami páči sa mi, nepáči sa mi, akoby som ich mala pomenovať gýčom.

Možno patríte k tým, ktorí si  roky odkladajú istý predmet, o ktorom podvedome tušíte, že ide o gýč. Možno ho z  toho dôvôdu aj skrývate pred okom potencionálneho návštevníka vašej domácnosti. Prečo sa ho nezbavíte? Možno preto, že daný predmet ste kedysi dostali od milého človeka, možno ste ho zdedili po babke, ktorú ste veľmi ľúbili, možno ste si ho kúpili na výlete, na dovolenke a pripomína vám krásne chvíle oddychu, možno ste si ho kúpili len tak z akejsi recesie. Možno má pre vás väčšiu hodnotu ako "uznané" umelecké dielo. Hodnota tkvie inde ako v umeleckej či finančnej rovine, je často tajomná a rozumie jej iba majiteľ.

Páči sa mi vyjadrenie K. Čapka, ktorý sa na adresu gýču vyjadril v tom zmysle, že nie je to umelecké dielo, ale sa tak tvári. Táto definícia sa mi páči vari najviac. Je ku gýču milostivá.

Ak máte doma predmety, o ktorých tušíte, že sú iba "umeleckým odpadom bez pravej hodnoty", pritom však sú vášmu srdcu milé a často sú dopravným prostriedkom na ceste do krajiny spomienok, neriešte vôbec otázku gýču. Majte ich radi, nehanbite sa ich vystaviť si ich a kašlite na názor druhých. K nášmu svetu patria aj takéto "bezcenné výtvory s lacným efektom", ktoré však paradoxne pre nás môžu mať opačný efekt ako lacný. A navyše aj tu platí, že proti gustu žiadny dišputát!

S termínom gýč či gýčovitý sa stretneme nielen vo vzťahu k rôznym predmetom, ale aj v architektúre, v literatúre... Taktiež platí, že aj v "odbornej" verejnosti sa nemusia názory zhodovať. Zákon gýču neexistuje a tak nie je podľa mňa správne, podsúvať toto pomenovanie iným. Každý má svoj názor a právo na vlastné hodnotenie. Hranica medzi umeleckým dielom a gýčom je často veľmi vratká. Dovoľme preto gýčom, nech si žijú svoj vlastný život!

 

Foto: www.centrum.sk

www.nabozenskapredajna.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?