Pochvala nám dáva krídla

Autor: Jana Dratvová | 6.6.2012 o 7:03 | (upravené 6.6.2012 o 8:01) Karma článku: 15,78 | Prečítané:  903x

Lenivý dáždik kropí vyprahnutú zem, ktorá hltavo saje do seba každú kvapku. Vzduch čistý, svieži a my s Benym, vyzbrojení dáždnikom a pláštenkou, kráčame v rámci povinnej prechádzky. Píšem povinnej, no skôr by som mala napísať obľúbenej, pretože spoločné prechádzky sa stali súčasťou môjho života, stali sa potrebou, ktorá dotvára kolorit môjho dňa. Ako tak kráčame, stretávame sa s ľuďmi, ktorí nás zväčša predbiehajú, míňame  ľudí, ktorí spolu vedú diskusný chodníkový krúžok, stretávame psíčkarov, s ktorými zvykneme prehodiť pár slov a necháme psíkov, nech sa pozdravia, prípadne spolu pošantia. Keď sa prebrodíme sídliskom, užívame si voľnosť lúky, kde sa nám páči najviac.

"Si predstav, že včera ten môj starý navaril večeru", počujem slová, ktoré sa valia z úst športovo odetej tridsiatničky. "Fíha, čo dobré navaril? Tomu môjmu by to ani na rozum neprišlo. K vareche sa správa ako k nákazlivej chorobe, uteká pred ňou. Dúfam, že si ho do nebies vychválila", okamžite zareagovala druhá účastníčka rozhovoru. Nechtiac sa dostávajú slová aj ku mne, pretože Beny objavil pravdepodobne poklad, lebo sa nechce z miesta pohnúť a ňufáčik má v plnej zbroji. "Kuracie soté vari, aspoň tak to nazval, videla som, že si pomohol receptom z internetu. Ja som soté ešte nevarila", upresnila, nazvime ju, pani Šťastná. "Aj deckám chutilo, vraj tatík aj na budúce také môžeš navariť".

V jej hlase som zachytila  ironický podtón. "Tak vidíš, navarí aj na budúce a ty môžeš oddychovať, pekne ho vždy pochváľ a nakoniec večere bude variť Milan". "Prečo by som ho mala vychvaľovať? Ja varím takmer denne a  nik ma zato  nechváli a keď on navarí raz za čas, tak sa mám akože pos***?" Priznám sa, že ma tá jej veta akosi prekvapila a bola som celkom rada, že Beny konečne doňuchtal a že sa môžeme pohnúť z miesta.

Zvláštne, že som sa o pár minút pristihla, že premýšľam nad tou pani Šťastnou. Premýšľam nad tým, ako je  neraz človeku zaťažko vyjadriť pochvalu. Keď sme na niečo zvyknutí, že čosi funguje, berieme to za samozrejmosť. Napríklad, že mama vždy pripraví dobrý obed, večeru, zabalí desiatu, že vždy nájdeme v skrini čisté, vyžehlené prádlo. Alebo sme si zvykli, že naše dieťa nosí domov samé jednotky, berieme za samozrejmé, že manžel sa pridá k domácim prácam, že dohliadne na malého školáka s úlohami, vezme deti do parku, keď šéf vie, že na podriadeného sa môže vždy spoľahnúť... tieto skutočnosti sú prijímané ako fakty, s ktorými sme síce spokojní, ale akosi zabúdame našu spokojnosť vyjadriť. Akoby sme predpokladali, že dotyčná osoba predsa vie, že si to ceníme, tak načo to extra zdôrazňovať? Skôr máme tendenciu zareagovať, keď sa nám niečo nepozdáva. Nechcem zovšeobecňovať, ale myslím, že u mnohých to tak chodí. Či aj u vás, dáte si odpoveď sami.

Neuvedomujeme si, aká je pochvala pre každého z nás dôležitá. Buďme k sebe úprimní, skúsme si pripomenúť, kedy nás niekto pochválil a ako nám to dobre padlo. Pochvala nič nestojí a pritom robí zázraky. Neviem si predstaviť človeka, ktorému by pochvala prišla nevhod. Verím, že každej mame vyčaruje úsmev pochvala za s láskou pripravené jedlo, za vyžehlené prádlo, za tisíce povinností, ktoré musí zvládnuť a vlastne nič za to nečaká. Ak však príde slovo uznania, pochvala, hoci vetou jednoduchou, mama zabúda na úsilie, ktoré musela vynaložiť a cíti sa šťastná, že si ju tí jej... za to považujú. Ak príde pochvala vo vete rozvitej, ešte lepšie. Dala som akosi prirodzene za príklad mamu, ale mám na mysli hocikoho, kohokoľvek, každého jedného, kto si  zaslúži pochvalu, ako vyjadrenie uznania. Je úplne jedno či ide o pochvalu v súkromí, či v škole, v práci...

Skúste pochváliť predavačku, za to, že sa vám pri nerozhodnom výbere trpezlivo venovala, skúste pochváliť čašníčku, že je šikovná, skúste poďakovať vodičovi autobusu za bezpečnú jazdu, pochváľte susedu, že sa krásne stará o zeleň pri vašom vchode, oceňte šikovné ruky zdravotnej sestričky... Dôvodov na pochvalu sa vždy nájde dosť, len netreba pred nimi zatvárať oči a brať všetko dobré za samozrejmé. Uvidíte, ako sa adresát pochvaly pozastaví, usmeje, uvidíte radosť v jeho očiach a možno aj prekvapenie. Rozhodne pochvalu neprejde bez pozitívnej emócie. Pochvala spríjemní deň, dodá elán, je pohonnou látkou do motora našej energie.

Aj zvieratko túži po pochvale. Každý psíčkar vie, čo všetko dokáže urobiť jeho psík pre pochvalu, akou motiváciou je pre neho.

Ja vás teraz chválim za to, že ste vydržali čítať moje písmenká. Ešte viac chválim za to, ak ste sa trochu nad nimi zamysleli a uvedomili si, že tiež máte v pochvalách resty. Verte, ak budete chváliť vy, budete aj vy chválení. Nemám však na mysli chválu predstieranú, falošnú, vypočítavú... Mám na mysli chválu vyslovenú z presvedčenia, úprimnú, ktorú cítite vo svojom vnútri. Urobte tak, váš život získa čosi naviac. Pochvala motivuje, pohladí dušu.

Možno aj vy, vo svojom batôžku spomienok, opatrujete dlhé roky nejakú pochvalu, ktorá vás kedysi veľmi potešila, nabudila a možno aj zmenila život. Prišla od niekoho, koho si veľmi vážite, koho máte veľmi radi... Nehanbime sa za pochvaly, chváľme, a s pokorou ich prijímajme. Pochvala nám dáva krídla.

 

PS: Ak vás nemá kto pochváliť a cítite, ži si pochvalu zaslúžite, túžite po nej, pochváľte sa sami. Veď iste poznáte básničku: Sama varím, sama periem, či sa na to...hm, sama sa aj pochválim! :-)

 

 

Foto: www.tiskatka.cz

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?