Jednoducho som. Babina.

Autor: Jana Dratvová | 30.10.2013 o 9:08 | (upravené 30.10.2013 o 14:40) Karma článku: 16,21 | Prečítané:  1257x

Návšteva dcérky s vnučkou Nelkou, ktorá je už síce pár dní len krásnou spomienkou, mi pootvorila znovu okno do radostného života, kedy sa bežné starosti  aspoň na chvíľu strácajú a zo mňa sa stáva vysmiata babina.

"Babi, babi", počujem z izby a neverím vlastným ušiam, že reč je o mne. Dobehnem, hádžem na dcéru spýtavý pohľad a ona hneď pochopí. "Áno, volá ťa, ak chceš dokážem ti to". "Nelka, kde je babi, choď pohľadať babi". Čakám v kuchyni takmer so zatajeným dychom. To moje slniečko zdvihne riťku z koberca, opustí hračku a ide za mnou. Môj úsmev je akýsi vlhký, tajne si utieram slzu dojatia a navonok ukazujem len radosť...

"Pava, pava", počujem ako malá vykrikuje a dodáva jej obľúbené "mňam". To bol pri nej manžel a dával jej posledné kúsky z domácej úrody cherry paradajok. Tak jej chutia, že ich láduje jednu za druhou. "Popapala", skonštatuje smutno, keď tanierik zostane prázdny. Veríme, že do druhého dňa dozrejú ďaľšie, aby si znovu na obľúbených "pava" pochutila.

"Kom, kom", opakuje a snaží sa nájsť v leporelele obrázok kominára. Oprašujem staré pesničky, riekanky a spustím : "Kom, kom, kominár, kedy si sa umýval...." Nelka sa usmieva a ja sa desím vlastného počinu, cha... ja spievam! Odjakživa to nie je moja "disciplína" a tak ma vlastný hlas a chuť pospevovať si totálne prekvapili. Nelka si pospevuje po svojom a podchvíľou  sa usmeje, dávajúc na obdiv svoje zúbky, pripomínajúce biele korálky.

"Pi, pi"... aha, pýta si piť. Pomaly "nabieham" na  jej slovník. Dostáva svoj obľúbený nápoj a vypije ho naraz. Pije s takou chuťou, že o chvíľu vstávam a idem doplniť aj ja svoj pitný režim.

"Mami, mami", s dôrazom na "mi" sa kedykoľvek ozve, akoby sa len chcela uistiť, že mama je nablízku. Smeje sa zvončekovským nákazlivým smiechom a ja sa čudujem, že sa smejem tiež nahlas, oslobodzujúco, relaxačne. Akási zvláštna voľnosť vošla do mojej duše. To dieťa je zázrak...

Okolo prejde  Beny a Nelka, hoci jej vysvetľujeme, že ho nemá  chytať za chvostík, lebo sa mu to nepáči, neodolá tej krásnej vecičke. Beny to už na šťastie neberie tak tragicky a chvíľu vydrží. Nelka sa smeje, priateľsky ho poťapká po chrbátiku, pohladká ho a teší sa z jeho radostných prejavov.

Pýtam sa na všetky možné zvieratká, ktoré mi prídu na rozum. "Ako robí kravička, koník, mačička"... okamžite príde chutná a správna odpoveď. Neskutočne sa bavím na ukážke, ako robí ryba. Potichučky, naprázdno pohybuje perami ako malý kaprík. Nevydžím, zdrapím ju v návale búrky citov a stískam ju, objímam, bozkávam bucľaté líčka. V ten moment je svet krásny.

Príde ku chladničke,  k obľúbeným magnetkám a takmer správne vysloví slovo magnet. Odoberá ich, znovu kladie na miesto, tvári sa pri tom veľmi dôležito. Keď niektorý s rachotom padne na zem, okomentuje :"bác". Suseda a priateľka  v jednej osobe nám príležitostný rachot prepáči.

Dostala malú bábiku. Začala jej vravieť Mia. Tešíme sa, že začína chápať, že veci, či ľudia majú svoje mená. Zoberie Miu, vloží do košíčka a podáva mi ho so slovami hojda, hojda. Páči sa jej, keď košíček hojdám ja. Po chvíľke jej ho podám a Nelka hojdá tiež, pospevuje si.

O chvíľu príde okienko samomluvy. Dieťa sedí na koberci, živo čosi vykladá, občas ukáže kdesi do priestroru prštekom a rapoce... nerozumieme nič. Melie ako mlynček, mení hlas, občas si čosi vykríkne. Nič krajšie som nikdy nepočula. Bavíme sa všetci.

"Ham" ozve sa zrazu. Aha, niekto dostal hlad! Už niekoľko mesiacov počas papania, keď jej chutí (a to jej zväčša chutí) hocikedy s plnou puskou povie "mňam". Tak lahodne, gurmánsky... Vždy ma to rozosmeje. Dostane hrozno. V miske, pekne naukladané guľôčky. Berie jednu po druhej a mňamkujúc ich posiela do bruška. Upiekla som jej keksíky z vločiek. Chutia jej. Teším sa. Čo tam po tom, že za ňou zostávajú cestičky odrobiniek, vôbec mi to nevadí. Nelka má výnimku, ona také môže...

Ideme von. Bez kočíka. Len tak... Dávno som tak hrdo nekráčala, ako keď po mojom boku vykračovala Nelka. Môj krok sa rovná asi jej desiatim. Cupká, statočne drží moje tempo, hoci som ho upravila jej možnostiam. Kopeme do listov, šuchotáme a smejeme sa. Zodvihne púpavku a ukazuje mi s ohníčkami v očkách, čo našla. Občas ju zaujme kamienok či farebný javorový list. Pozeráme na kačky, spoza auta vybehne mačka, blíži sa k nám mamička s chlapčekom... "bába" , v momente situáciu zhodnotí Nelka. Všetko vníma, komentuje, smeje sa, dáva mi otázky, ktorým moc nerozumiem a očkami zapichnutými do tých mojich, čaká odpoveď... A ja som šťastná...

Odchádzajú... Dcérka aj moje šesťnásťmesačné slniečko. Svet o niekoľko tónov vybledol. Listy už tak krásne pod nohami nešuštia, púpavu si takmer nevšimnem. Spievať mi ani nenapadne a uvedomujem si, ako ma bolí hlava... Och, zase realita!

***

Viem si predstaviť, že nejeden z Vás, ak sa dostal až sem, si pomyslel... že čo som tým chcela povedať a čo sa "vzrušujem" nad detskými prejavmi, však také je každé dieťa. Áno, súhlasím,  všetky deti sú úžasné. Ale to moje prvé vnúča je pre mňa jedinečné, najkrajšie, najmilšie, najdokonalejšie... a ja ako premiérová babina som to jednoducho musela prepísmenkovať. Ďakujem za prečítanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?