Vrátim sa však k môjmu dnešnému zámeru. Nie s veľkou chuťou, ale v nádeji, že čosi objavím, som statočne striedala firmičky v jednom martinskom obchodnom centre. Zo záplavy zvrškov, tričiek, mikín, riflí, topov, košieľ či kadejakých čačiek sa mi po hodine už krútila hlava. Statočne som však zvládala svoje nájazdy a usilovne "čosi" hľadala.
V jednom obchodíku som našla pekné tričká s dlhým rukávkom pre môjho synovca. Och, ako som sa len potešila. Cena celkom zaujímavá, vybrala som dokonca dve, ktoré ma oslovili a tešila som sa, ako sa mi dnes darí. Uff, chyba! Neteš sa, kým si tovar poriadne nepoobzeráš! Cestou k pokladni som totiž svojim "ostrozrakom" zbadala pri výstrihu stehom preseknutý materiál, takže na mňa žmurkla dierka. Mini dierka, pre niekoho možno žiadny problém. Mňa to však nahnevalo, lebo viem, že po pár opratiach sa dieročka začne meniť na dieru. Ešte stále som bola optimistka, veď som mala v rezerve ešte jedno tričko, aj tak sa mi viac páčilo ako to prvé. Idem definitívne ku pokladni, obzerajúc si ho (pre pokoj duše) vo švíkoch, spokojná, že nič nenachádzam, ho vykladám na pult. Och, žeby znovu! V sekunde bolo po radosti. To isté, preseknutý úplet, dierka. Upozornila som na to predavačky, mladé žaby, ktoré práve rozohnene diskutovali o plánoch na víkend a len s veľkým sebazaprením mi venovali kúsok svojej pozornosti. Pozreli na mňa, nechápali (oči ich prezradili) prečo mi vadia na dvoch náhodne vybratých tričkách dve dierky a tak som znechutená bez vysnených darčekov opustila obchod.
Ešte stále som sa hrala nasilu na optimistku. Vošla som do niekoľkých dverí, no všade to isté. Haldy tovaru, mala som pocit, že tie kopy na mňa spadnú a zadusím sa. Na otáčajúcich sa stojanoch bol tovar tak natlačený, že som mala problém z nich čosi vytiahnuť. Vrátiť vešiak nazad bola tiež pekná fuška. Tričká, mikiny, ktorých nespočetné kusy vykúkali z regálov, vešiakov, často aj na pohľad vyzerali celkom pekne, žiaľ, len na prvý pohľad. Krivé, často neukončené šitie, krivo našité "vinetky", trčiace nitky,párajúce sa stehy, krivo všité zipsy, to je úplná normálka. Spomínam si s miernou dávkou nostalgie na časy, keď v meste bolo len niekoľko obchodov s textilom, keď sme o takomto množstve tovaru mohli len snívať. Neviem však, či ma zrovna toto teší. Ja som stará škola, pre mňa kvalita v hodnotovom rebríčku prevyšuje kvantitu, šitie horúcou ihlou ma rozčuľuje. Ja mám pocit, že dnes je väčšina odevov šitých práve tou horúcou lajdáckou ihlou, len aby bolo...
Samozrejme, nemôžem všetkých výrobcov, predajcov hádzať do jedného vreca, výnimkám patrí česť. Mám nechutný pocit, že je úplne jedno, či nakúpim v číňaku, ktorému sa dosť vyhýbam, alebo nakúpim v nejakom "butiku". "Kvalita" je rovnaká, dokonca aj štýl ponúkaných zvrškov, len cenami sa líšia. Viem, že mládež ma bude považovať za konzervu, tínedžerom predsa nejaký krivý šev, či trčiace nitky nevadia.
Ja sa však už ťažko zmením, o kvalitných odevoch v bežnej ponuke za prijateľné ceny môžem asi už len snívať.
