reklama

Posviatočný bordel a smutný huslista

Viem, že mi je hanba, ale priznávam sa, že  v tento nový rok som bola až dnes prvý raz mrknúť svet za vrátami paneláku. Nejako sa mi nežiadalo nadýchnuť sa nového roku aj mimo bytu. Benymu robieval spoločnosť manžel.  Dnes som však musela rešpektovať jeho potreby a  tak sme vyrazili spoločne. Pobudli sme vyše hodiny a mne to celkom stačilo. Nakoľko sme sa pohybovali prevažne po sídliskových trasách a tých, čo s ním susedia, získala som dokonalý posviatočný obraz. Fuj...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)
Obrázok blogu

Iba sneh trochu tlmil obraz, ktorý sa mi naskytol. Desím sa, keď sa sneh zmení na vodu a odkryje všetky tie "poklady". Okolie kontajnerov vyzerá priam hrozivo. Od vyhodených matracov po igelitky so zhnitým ovocím, zvršky šatstva, kosti, fľaše, plno škatúľ... Asi bolo len málo tých, čo si aj cez sviatky pri vyhadzovaní domáceho "bordelu", našli minútku a odpad triedili do špeciálnych kontajnerov. Škoda. Možno by sídlisko nevyzeralo tak hrozivo. V snehu popod okná, balkóny sa váľajú zvyšky silvestrovských osláv, od použitej pyrotechniky po rôzne fľaše či plechovky. Obdivujem zmýšľanie niektorých ľudí. Vypije fľašu, otvorí okno či balkón a fuk s ňou vonku! Načo by si plnil vlastný smetiak? Hrôza...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pár "sídlišťanov" sa už rozhodlo zbaviť sa aj stromčeka. Nerobili si evidentne s tým žiadne problémy, predpokladám, že stromčeky leteli rovno z balkónov. Váľajú sa pri panelákoch, vo vetre sa hompáľajú kabátiky salóniek a zvyšky zlatých reťazí pripomínajú ich sviatočnú výzdobu...

Sídlisko je známe tým, že mnohí nenašli asi v byte miesto na smetný kôš a tak aj mimo sviatkov kydajú zvyšky jedál z okna. Pre mňa nepredstaviteľné, pre niekoho normálka. O tom by mohol písať Beny, no iste by mal na to iný názor ako ja. Beží snehom, zrazu zastane, chvíľu ňuchce a zrazu zbadám, že sa vytešuje z úlovku. Kosti, mäso, kadejaké gebuziny. "Pusti, pusti Beny", ziapem ako keby ma za to niekto platil. Bojím sa, čo našiel a keďže doma dávam pozor čo dostane do papuľky, bojím sa, že von si uchmatne čosi , čo mu ublíži. Dopočula som sa, že sú aj takí dobroprajníci, čo jedlo "ochutia " jedom a vyhodia naschvál pod okná, tešiac sa, že to bude posledný obed či večera niektorého z domácich miláčikov. Odporné...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hodinku sme sa prechádzali, preháňali snehom a ja som takmer celých 60 minút v duchu hromžila na primitívov, ktorí bez mihnutia oka takto zdevastujú sídlisko. Rozhodla som sa, že urobíme ešte jedno koliečko po nábreží riečky a že to "zabalíme." Vyvenčila som Benyho a už som potrebovala to isté aj ja, takže som verila, že Beny bude tolerantne moje rozhodnutie "domov" rešpektovať.

Zrazu mi zrak padol na panelák, popri ktorom sme prechádzali. Na prízemí bola zhrnutá záclona, zachytená akosi divne na garníži. Asi to bol prvotný magnet, ktorý pritiahol podvedome môj zrak. V sekunde som pochopila, prečo je záclona vyvesená. V okne stál starší pán a hral na husliach. Jeho zrak iste nevidel to, čo mu núkal pohľad z okna. Jeho oči hľadeli kdesi do diaľky a mne napadlo, či náhodou nehľadí do minulosti. Poznám ho z videnia a viem, že nie je to tak dávno, čo prišiel o svoju manželku. Vždy som ich vídala na spoločných prechádzkach, či nákupoch. Pán však zrazu zostal sám. Iste boli jeho sviatky poznačené tou veľkou stratou. Nechcela som sa do okna pozerať, bolo mi to trápne, no moje oči mi vypovedali poslušnosť a po chvíľke som, akože náhodou, znovu zdvihla zrak k jeho oknu. Sláčik sa po strunách pohyboval len veľmi pomaly a tak mi bolo jasné, hoci nepočujúc ani tón, že melódia je smutná, pomalá... Pán ma zaregistroval a jemne sa usmial, okamžite som mu, cítiac sa akosi previnilo, úsmev vrátila. Potiahla som vodítko a rázne som vykročila domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvarila som si kávu a využívajúc oddychové minútky vyšanteného Benyho som sadla za počítač. Zase som pocítila potrebu vypísať sa z momentálneho zážitku. Tak mi prepáčte, že vás znovu otravujem mojimi pocitmi...

Ak ste už vydržali čítať až dokonca, využijem môj príspevok aj na prianie do nového roku. Všetkým Vám, milí priatelia, ktorých priazne sa teším, z celého srdca ďakujem, že si nájdete čas a chuť a navštevujete môj blog. Chcem Vám zaželať príjemný rok 2011.

Aby rok nový len úspechy chrlil a každý sen sa splnil... Na prahu nového roku, keď dvíham čašu perlivého moku, myslím na priateľov po mojom boku, na mnohých, ktorých poznám práve z blogu... Zdravie pevné a sily nazvyš, k tým priateľom možno aj Ty patríš...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tebe aj Tvojim najbližším prajem 12 mesiacov zdravia, 52 týždňov pohody, 365 dní radosti a tisíce dôvodov na úsmev.

Ďakujem Vám za priazeň v minulom roku a veľmi sa teším na Vaše návštevy pri mojich písmenkách aj v roku 2011.

Ďakujem za prečítanie. Krásny deň všetkým. Teším sa, že Vás "mám"...

Jana Dratvová

Jana Dratvová

Bloger 
  • Počet článkov:  590
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSprcha duše vo veršijedlo, bylinkyoprášené spomienkyMôj zverinecČriepky dňaUletené, pokus o fejtónSúkromnéNezaradené kadečo

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu