Kým som neobjavila predajňu Makovec a v jej ponuke salámu, ktorá napohľad vyzerala ako tá moja obľúbená, len niesla názov Skřípovský salám. Odskúšala som. Tešila som sa ako malé decko, čo nájde stratenú hračku. Mňam, je to ona! Jemná, nepresolená, ružovučká, voňavá salámka. Dozvedela som sa, že sa do nej nepridáva, dnes tak obľúbená múka, je odporúčaná aj pre celiatikov. Asi preto tak skvele chutí.
Kupujem ju často, nakladám z nej dokonca aj utopencov, používam ju do rôznych šalátov, prípadne plním ňou vyprážaný syr, výborne chutí na chlebíku. Chutí aj nášmu Benymu. Keď užíval antibiotiká, jediná možnosť ako ich užiť, bola zabaliť tabletu do salámky. Ešte sa aj oblizol.
Dámy - predavačky v spomínanej predajni sú vždy usmiate, milé, ústretové a šikovné. Údeniny krájajú priam božsky. Natenučko, na prieklepák... Tak mi to chutí najviac. Vždy ich pochválim a vždy prehodím s nimi pár slov.
Som taká, že keď ma niečo moc vytočí, ozvem sa, keď ma niečo milo prekvapí, tiež sa zvyknem ozvať.
Nedávno som sa tak ozvala na mailovú adresu firmy. Cítila som potrebu poďakovať sa za skvelý/é produkt/y a zároveň pochváliť dámy, ktoré ich predávajú.
Ako odpoveď mi o pár dní prišiel ďakovný mail, s informáciou, že mám s vytlačeným mailom zájsť na predajňu a ako prejav vďaky dostanem grátis pohár s utopencami. Neurobila som tak. Akosi sa to priečilo mojej povahe. Stačilo mi, že sa ozvali.
Dnes som bola na nákupe. Pani za pultom sa po vypočutí mojej požiadavky milo usmiala a z ničoho nič sa ma opýtala: "Vy ste pani Dratvová?". Priznám sa, že mi padla sánka. Usmiala som sa spýtavým úsmevom a potvrdila som, že áno. Pani sa usmiala znova a natiahla sa na poličku, na ktorej boli uložené poháre s utopencami. Hneď mi jeden podala.
"Tipovali sme vás, keď nám šéf poslal pre informáciu váš mail, že ste to vy. Tak isto sme tipovali, že si pre ponúkaný darček neprídete. Tak vám ho môžem aspoň teraz odovzdať."
Padla mi sánka. Už po druhý krát. Zasmiali sme sa obidve. Samozrejme, že som potvrdila, že ma odhadla správne, že by som si tie utopence z vlastnej iniciatívy vypýtať nešla. Pani mi ďakovala, že som venovala pochvalu aj im - predavačkám. Že im to dobre padlo, že skôr počujú kadejaké sťažnosti ako pochvalu. Žeby som neverila, na čo všetko sa dokážu ľudia sťažovať, pritom všetky robia pre spokojnosť zákazníka čo je v ich silách...
Išla som platiť. S výdavkom som dostala ešte darčekové balenie čerstvých špekačiek. Vraj utopence sú vyjadrením vďaky šéfstva a čerstvé špekačky zase personálu predajne. Padla mi sánka, už tretí krát za pár minút.
Rozlúčili sme sa. Celou cestou domov som sa usmievala. Tak málo stačilo, aby som urobila radosť majiteľovi firmy, ktorý sa s ňou podelil so svojimi zamestnancami. Vôbec som netušila, že mojich pár riadkov bude mať takú silu.
Nakoniec... urobili oni znovu radosť mne. Ďakujem.
